Porovnanie Tyutcheva a Feta: pohľad na prírodu a lásku

Fedor Tyutchev bol starší ako Athanasius Fet sedemnásť rokov. Rozdiely vo veku, miesta, ktoré navštívili a v ktorých žili, odišli na diela veľkých ruských textárov, ktorí sa dokázali vyjadriť svojimi myšlienkami a pocitmi poetickým spôsobom. Hromadní čitatelia - moderátori boli skôr chladne zaujatí ich básňou a len čas dal všetko na svoje miesto. Títo dvaja géniovia sa blížili k trasúcemu postoju k ruskej prírode a láske. Porovnajme Tyutcheva a Feta.

Jedinečnosť F.I. Tiutchev

Fyodor Ivanovič napísal za svoj život trochu viac ako štyristo básní. YM Lotman ich rozdelí do troch období. Obmedzujeme sa na analýzu diel, kde sa život prírody odráža s jeho hlbokými filozofickými podtextmi a textami lásky. Porovnanie Tyutcheva a Feta v týchto oblastiach poézie ukazuje rozdiel medzi fascinujúcou milosťou "čistého umenia" A. Feta a plnosťou jeho myšlienok a skutočným, hoci aj výrazným prejavom pocitov v F. Tyutcheva.

Žijúci v Nice po smrti E. Denisyev, ktorého ťažko zažíval, básnik píše najpálčivejšiu báseň, v ktorej porovnáva svoj život s vtákom, ktorý má krídla rozbité. Vidí jasný lesk na juhu, jeho nerušený život, chce a nemôže vstať. A to všetko "trpí bolesťou a bezmocnosťou." V osem líniách vidíme všetko: jasnú povahu Talianska, ktorej brilantnosť nepáči, ale znepokojuje, nešťastný vták, ktorý už nie je určený na let, a Osoba, ktorá zažíva svoju bolesť ako svoju osobnú. Porovnanie Tyutcheva a Feta, ktorý tiež zažil osobnú drámu, je jednoducho nemožné. Hovorí po rusky, ale v rôznych jazykoch.

Báseň "Ruská žena", ktorá pozostáva z dvoch stanz, je dnes stále významná. Stručne opisovala jej bezfarebnú a zbytočnú existenciu na obrovských, opustených, bezmenných miestach. Lyrický hrdina porovnáva svoj život s oblakom dymu, ktorý postupne zmizne v zamračenej podsvetle.

A čo láska? Analyzuje sa iba. Báseň "Leto 1854" na začiatku je preniknutá extázou, čarodejníc lásky, ktorá bola dávaná dvom "bez dôvodu". Ale lyrický hrdina sa pozerá na toto "nepríjemné oči". Prečo a kde taká radosť? Racionálna myseľ to nemôže len prijať. Je potrebné sa dostať k pravde. Podľa názoru lyrického hrdinu je to len démonická príťažlivosť ...

F. Tiutchev je jemný psychológ a na akúkoľvek tému, ktorú sa zaoberá, určite sa pred nami stane majestátnym géniom.

Hudobný dar A. Feta

Porovnanie medzi Tiutchev a Fet ukazuje, že akýkoľvek obraz básnikov, tvár prírody alebo lásky, často prepojený, sa v ňom nevyhnutne odrazí. Iba A. Fet má viac chúlostivých životov, prechodov v stave. Básnik nám odhaľuje svet a jeho krásu, veľmi presne ich reprodukuje a zlepšuje ľudskú prirodzenosť. "Máj noci" je báseň, ktorú L. Tolstoy naraz naučil. K dispozícii je tiež obraz nočnej oblohy s taviacimi sa mraky a sľub lásky a šťastia na zemi, ktorý sa javí ako dosiahnuteľný iba v nebi. Všeobecne platí, že pre všetku nepopierateľnú hudobnosť Fet prišiel k radostnému, takmer pohanskému vnímaniu bytia.

Vzťah medzi človekom a prírodou v dvoch básnikoch

Pri porovnávaní textov Tyutcheva a Feta sa ukazuje, že pre Tyutcheva neexistuje žiadna harmónia medzi človekom a prírodou. On tvrdošíjne sa pokúša vyriešiť svoju večnú hádanku, ktorú nemusí mať tento sfinga. Fet okrem svojej vôle obdivuje jej krásu, vyliala sa do nej a vytryskla vo forme nadšených prác na listoch papiera.

Čo znamená láska ku každému z nich?

Tyutchev verí, že láska zabije človeka. Nemá harmóniu. Tento prvok, ktorý náhle príde a ničí upravený život. Prináša iba utrpenie. Porovnanie básní Tyutchev a Fet ukazuje, že posledné a v dospelosti majú jasné a nadšené farby na opis vyplaveného pocitu: "Happy srdce je ľahko zradené." Pamätá si a nikdy nezabúda na svoju mladistvú lásku, ale neodvracia sa od svojej tragédie v Alter ego a verí, že pre skutočnú lásku existuje špeciálny súd - on a jeho milovaný nemožno oddeliť.

Svet je stvorením Stvoriteľa. Obaja básnici sa pokúšajú poznať Stvoriteľa prostredníctvom prírody. Ale ak sa F. Tiutchev pozerá na svet s tragickým a filozofickým pohľadom, A. Fet, ako sláva, spieva pieseň svojej vytrvalosti.